Úspech je na Slovensku nebezpečný

Hrali sme na MS vo futbale 2010 a dostali sme sa do osemfinále. A tým skončil výpočet úspechov futbalovej reprezentácie. A môžeme začať so sklamaniami - dve prehry s Arménskom a celkové skóre 1:7, biedna hra proti Andorre v oboch zápasoch, nedodržané sľuby trénera Weissa, že budú hrať len tí, čo hrajú aj v kluboch a trvale preukazujú štandardnú výkonnosť.
Namiesto toho sme sa dočkali konštatovania, že vybral na zápas proti Rusku to najlepšie a úsmevu s ľahkou aroganciou, vyjadrujúcou postoj - ja som tu šéf. Áno, p. Weiss, ste šéf pri reprezentácii, len škoda, že akosi na to začínate zabúdať. Jedna lastovička leto nerobí.
Čo si má myslieť futbalista, ktorý dáva góly v Lige majstrov, keď pred ním dostane prednosť hráč, ktorý nedáva góly ani v slovenskej lige ? Čo si má myslieť hráč, ktorý pravidelne nastupuje a je oporou svojho mužstva, ktoré dosahuje úspechy, keď pred ním dostane prednosť hráč, sediaci na lavičke ?
Sťažujete si, že na zápasy Slovana v európskej súťaži príde menej divákov, ako na Šeherezádu. Lenže, slovenský fanúšik začína mať opäť plné zuby Slovana. Je neuveriteľné, že do reprezentácie je bližšie z lavičky tohoto klubu, než z trávnika hociktorého iného klubu. Futbal priťahuje divákov vtedy, keď padajú góly. Pri pohľade na štatistiku slovenskej reprezentácie v kvalifikácii ME 2012 môžeme konštatovať, že sa nemáme na čo pozerať - góly dávajú naši súperi, a ako sa hrá moderný futbal, to nám ukázali Rusi a Arméni. Nie, neopíjajme sa plesnivým rožkom víťazstva v Moskve, mali sme viac šťastia, než rozumu. Nikto by sa nemohol diviť, keby sme tam po prvom polčase prehrávali o tri-štyri góly. A to, čo nedokázali Rusi, dokázali Arméni.
Prehra nevadí, ak je súper očividne lepší. V slovenskom prípade sa však nemôžeme ubrániť dojmu, že reprezentácia začína byť výkladnou skriňou záujmov Slovana a jeho majiteľa. Úprimne povedané, v súčasnej situácii by som pokladal postup Slovenska za tragédiu pre európsky futbal. Neviem totiž pomenovať to, čo predvádzajú naši hráči, ale viem, čo to určite nie je - futbal. Ten hrajú v našej skupine Rusi a Arméni. To je hra, na ktorú sa dá tešiť a pozerať. A myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že väčšina fanúšikov bude čoskoro viac zvedavá na Rusko, ako na Slovensko.

Alebo - ste schopný niečo radikálne zmeniť ? Asi tomu prestávame veriť ...

Politik - asociálny živel, platený z daní občanov

Klamú, kradnú, porušujú zákony, zavádzajú voličov a pretvarujú sa. Napriek tomu sa im nič nestane. To, čo by u bežného občana stačilo na niekoľko rokov väzenia, nestačí u politika ani na obvinenie. Vraj sa nedá preukázať úmysel.

Napríklad : Slovensko dováža vyše 90% ročnej spotreby zemiakov, hoci ešte v roku 1990 bolo skoro sebestačné. Stratili sa tisíce pracovných miest, prudko stúpli výdavky na vyplácanie sociálnych príspevkov, stúpli ceny (keďže sme odkázaní na dovoz) ... vinník neznámy ...

Iný príklad : Slovensko patrilo vzhľadom na svoju veľkosť medzi krajiny s vyspelým textilným a obuvníckym priemyslom. Vyrábali sa materiály, aj finálne produkty. Súčasnosť ? Trh je zaplavený nebezpečným odpadom z Číny, všetky textilné podniky zanikli, pribudli tisíce nezamestnaných, stúpli výdavky v sociálnej oblasti. ... vinník neznámy ....


A tak by sme mohli uviesť množstvo príkladov. Ak vám politik hovorí, že štát poskytuje stimuly spoločnostiam, ktoré tu vytvárajú pracovné miesta, hovorí vám vlastne - platím zahraničným firmám vašimi daňami, aby som skryl fakt, že som zapríčinil úpadok štátu, spôsobil miliardové škody a priviedol obyvateľov na hranicu biedy.


Svojho času niekto povedal, že Slovensko je európskym tigrom. Možno na pochopenie týchto slov pomôže príklad : keď som aktívne hrával futbal, prehrali sme jeden zápas 0:5. Náš najlepší hráč urobil tri chyby, po ktorých padli tri góly. A súperov tréner po zápase povedal - Marek je skvelý hráč, hoci mu tento zápas nevyšiel. Uznávam jeho kvality. Všetci zatlieskali, ale málokto sa zamyslel nad slovami trénera. Pochvala bola skôr ironická, než úprimná a ospravedlňujúca. Vlastne to bolo poďakovanie za zbabraný zápas a Marekove momenty v ňom.
A podobne to myslia aj politici. Nie je podstatné, čo počujete, ale skutočný obsah slov. Ich skutočný význam. Ten, ktorý nepočujete, ale môžete vidieť na tvári hovoriaceho.

Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či naozaj potrebujeme asociálne živly v parlamente a vláde. Nad tým, či sa nedá vládnuť lepšie a zodpovedne. Potom zobrať veľkú metlu, bič a nájsť si malý dvor. A poriadne upratať, samozrejme aj s vystavením účtu.

Odmietnutie nemusí znamenať neúctu, ale nezáujem

Vždy sa nesmierne pobavím, keď je snaha o navlečenie do nejakého kabáta. Hlavne vtedy, keď sú pokusy o začatie diskusie k téme, ktorá ma nezaujíma. A je zaujímavé sledovať reakcie druhej strany, ak jej poviete, že nemáte záujem o diskusiu v danej veci, a vôbec vás nezaujíma, čo si o tom myslí.

Pred dvoma dňami som publikoval názor o práve na slobodnú voľbu vierovyznania a práve na odmietnutie názorov, ktoré človeku nič neprinesú, alebo s nimi nesúhlasí. Iste, nadšené reakcie som nečakal. Ale nečakal som ani pochopenie, ba dokonca ani odpoveď niektorého zo služobníkov Božích. A predsa som sa mýlil. Ako sa totiž zdá, niektorí ľudia majú síce papier na vzdelanie, a predsa nevedia čítať.

Ozval sa mi kňaz, ktorý pobúrene konštatoval (citujem)

.... ľudia ako vy smerujú do zatratenia a sú hrozbou pre tých, čo vyznávajú kresťanské myšlienky .... atď, atď ....


Ak niečomu verím, tak tomu, že pre neho som hrozbou. Z jednoduchého dôvodu - nemôže so mnou manipulovať cez vieru a jej otázky. Nemôže mi vnucovať pokrytecké myšlienky Vatikánu, kde je väčším hriechom neprísť na nedeľnú bohoslužbu, než zneužiť dieťa. Za to druhé sa akosi nevedia ani ospravedlniť.

Svojho času som jednej panej, ktorá sa pokúšala o stvorenie debaty na tému viery povedal - nemám záujem. Moja viera je mojou vecou a nikoho do toho nič. Výsledkom bola urazená reakcia, litánie na tému skazenej doby a ľudí a tak dookola. Hoci sme v danej spoločnosti viacerí upozornili rečníčku, že nás jej výroky obťažujú, neustále si mlela dookola svoje. Až to jeden z prítomných nezvládol, a povedal jej drsným spôsobom, aby mlčala. Zarazene na nás pozerala, a s nepochopením sa pobrala preč. A som presvedčený, že dodnes nepochopila, čo bolo príčinou zlostnej reakcie na jej reči - jej netolerantnosť a vtieravosť.