středa 21. září 2011

Odmietnutie nemusí znamenať neúctu, ale nezáujem

Vždy sa nesmierne pobavím, keď je snaha o navlečenie do nejakého kabáta. Hlavne vtedy, keď sú pokusy o začatie diskusie k téme, ktorá ma nezaujíma. A je zaujímavé sledovať reakcie druhej strany, ak jej poviete, že nemáte záujem o diskusiu v danej veci, a vôbec vás nezaujíma, čo si o tom myslí.

Pred dvoma dňami som publikoval názor o práve na slobodnú voľbu vierovyznania a práve na odmietnutie názorov, ktoré človeku nič neprinesú, alebo s nimi nesúhlasí. Iste, nadšené reakcie som nečakal. Ale nečakal som ani pochopenie, ba dokonca ani odpoveď niektorého zo služobníkov Božích. A predsa som sa mýlil. Ako sa totiž zdá, niektorí ľudia majú síce papier na vzdelanie, a predsa nevedia čítať.

Ozval sa mi kňaz, ktorý pobúrene konštatoval (citujem)

.... ľudia ako vy smerujú do zatratenia a sú hrozbou pre tých, čo vyznávajú kresťanské myšlienky .... atď, atď ....


Ak niečomu verím, tak tomu, že pre neho som hrozbou. Z jednoduchého dôvodu - nemôže so mnou manipulovať cez vieru a jej otázky. Nemôže mi vnucovať pokrytecké myšlienky Vatikánu, kde je väčším hriechom neprísť na nedeľnú bohoslužbu, než zneužiť dieťa. Za to druhé sa akosi nevedia ani ospravedlniť.

Svojho času som jednej panej, ktorá sa pokúšala o stvorenie debaty na tému viery povedal - nemám záujem. Moja viera je mojou vecou a nikoho do toho nič. Výsledkom bola urazená reakcia, litánie na tému skazenej doby a ľudí a tak dookola. Hoci sme v danej spoločnosti viacerí upozornili rečníčku, že nás jej výroky obťažujú, neustále si mlela dookola svoje. Až to jeden z prítomných nezvládol, a povedal jej drsným spôsobom, aby mlčala. Zarazene na nás pozerala, a s nepochopením sa pobrala preč. A som presvedčený, že dodnes nepochopila, čo bolo príčinou zlostnej reakcie na jej reči - jej netolerantnosť a vtieravosť.

Žádné komentáře:

Okomentovat