Tu si prilepšíte o pár eur, tam tiež. Tak nejako znejú vyjadrenia súčasnej politickej garnitúry o reformách, ktoré majú zlepšiť život občana. Len škoda, že sú to všetko klamstvá a zavádzanie. Napokon, na Slovensku pestujú politici tento šport už dve desaťročia. Všetko v štýle porekadla - nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám môžeme my sľúbiť ...
A nebudeme zbytočne hovoriť do vetra, skúsime sa radšej venovať číslam. Síce nebudeme presní, ale to v danom prípade nebude hrať úlohu.
1. Tvrdenie - vláda komunistov vás zadĺžila na generácie do budúcnosti ... Realita - ešte aj dnes sa snažia napĺňať rozpočet z predaja pozostatkov komunizmu. Už to síce nie je divoká privatizácia, a tak bohatá, ako bola v 90. rokoch, ale na niečo to stále postačí.
2. Tvrdenie - rast výdavkov v sociálnej oblasti je dôvodom, prečo sa zvyšuje veková hranica odchodu do dôchodku ... Realita - zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku je následkom vysokej nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje okolo 15 - 17 % práceschopnej populácie, čo môže znamenať približne 600 000 ľudí. Zásluhou tunelovania slovenského hospodárstva počas privatizácie prišla väčšina týchto ľudí o prácu, takže sa musí starať štát. Výsledkom bola strata daňových príjmov a naopak rast výdavkov. Napríklad, pri páde poľnohospodárstva tvrdili ekonómovia (o.i. aj I. Mikloš), že dotovanie zo zdrojov štátu je nesystémovým krokom v trhovej ekonomike. Dnes musí štát vyplácať miliardové stimuly, pričom nerieši nezamestnanosť, ale ju len udržuje na prijateľnej hranici. A teda robí presne to, čo bolo odsúdené ako nezmysel. A ešte sa tám dokonca členovia vlády, hlavne tí, čo proti tomu v 90. rokoch bojovali, aj chvália.
3. Tvrdenie - odmietnutie podpory eurovalu znamená ďalekosiahle následky pre Slovensko, pretože sme ekonomikou, orientovanou na export. Realita - kto urobil slovenskú ekonomiku závislou na exporte a hlavne automobilovej výrobe ? Kto vytvoril priemyselnú monokultúru namiesto rovnomerného rozloženia odvetví ? Kto sa zbavil príjmov zo strategických podnikov ? Ak si odpoviete na tieto otázky, dostanete odpoveď na najdôležitejšiu otázku - kto má strach z pádu eurozóny a prečo ? A veľmi rýchlo si uvedomíte aj niečo iné - ak tento politik roky ignoroval varovania, ktoré prichádzali z rôznych strán a upozorňovali na nepriaznivé dopady jednotlivých krokov na obyvateľov Slovenska, ani dnes mu nejde o ich prospech, ale len vlastnú záchranu.
4. Tvrdenie - reforma v sociálnej a daňovej oblasti je v prospech občanov Slovenska ... Realita - v skutočnosti má táto reforma len zaplátať čoraz väčšie diery v štátnom rozpočte. A aj to len na chvíľu, lebo potom sa analfabetizmus politikov pri riadení štátu prejaví naplno. Prečo sa napríklad pustila administratíva na ťaženie proti živnostníkom ? Je to jediná skupina, z ktorej má štátny rozpočet pravidelné príjmy a môžu ju neustále o niečo pripraviť. Bežného zamestnanca v dnešnej dobe tak vyciciavajú, že už nemá nič, o čo by ho štát mohol obrať. A keďže spoločnostiam s vysokými príjmami sa veselo rozdávajú daňové prázdniny a rôzne dotácie, niekde to treba nahradiť.
A) Otázka - kto za to môže ? Odpoveď je jednoduchá - pozrite sa, kto bol ministrom privatizácie a teda ju pripravoval, kto sa zbavil strategických podnikov, kto ozdravoval banky (ktoré rozdávali nekryté úvery) a neskôr ich odpredal a kto dnes bojuje za opätovnú záchranu bánk - ktoré síce nerozdávali nekryté úvery, ale pre istotu investovali do nekrytých dlhopisov. O tom je súčasná kríza - ak euroval neprejde, banky padnú, lebo majú bezcenné investície. Následkom budú straty miliónov klientov bánk, pád mnohých na hranicu biedy, a samozrejme sociálne nepokoje.
B) Otázka - ako sa z problému dostať ? Bezbolestné riešenie neexistuje. Euroval je však nezmysel. Jedinou cestou je obnovenie vlastného hospodárstva, investície do jeho rozvoja a ochrana domáceho trhu. To znamená minimálne desať stratených rokov, ktoré bude trvať, kým sa zničené hospodárstvo čiastočne postaví na nohy.
Ak už máme do niečoho investovať, investujme sami do seba. Napríklad obnova poľnohospodárskej výroby by priniesla pracovné miesta, vlastné výrobky, pokles nezamestnanosti (nezabúdajme, že ešte dlho budeme mať množstvo ľudí, ktorí sa okrem družstiev nebudú mať kde zamestnať), pokles cien potravín a aj väčšiu nezávislosť na ich dovoze. Veď je urážlivé, že musíme dovážať napr. vyše 90% ročnej spotreby zemiakov. Navyše, na domáce hospodárstvo budeme mať väčší vplyv, než na zahraničné spoločnosti, ktoré pravidelne odchádzajú do krajín, kde im porastú zisky a k Slovensku nemajú žiadny vzťah.
Obnovme odborné školstvo, však nemá logiku, že skoro každé dieťa ide na vysokú školu, a pretože nemá na kvalitnejšiu schopnosti, tak nám pribúdajú tisíce sociológov a iných paznechtov, ktorí po skončení vysokej školy aj tak skončia na úrade práce. Veď máme napríklad toľko právnikov a psychológov, že sa blížime k stavu, kde by mohol mať každý vchod na bytovom dome vlastného poradcu.
A hlavne - musíme sa zbaviť ľudí, ktorí nemajú na funkcie, v ktorých parazitujú. Riadenie štátu nie je detská hra, ktorú zbalíme a uložíme do skrine. Súčasná generácia politikov vie len dve veci - klamať a vyhovárať sa. Nemusíme ich vyhadzovať z okien bratislavského hradu, ale z funkcií určite. A rovnako im udeliť doživotný zákaz pôsobenia vo verejných funkciách. Aj tak to bude primalý trest za škody, ktoré spôsobili.
Žádné komentáře:
Okomentovat