V týchto dňoch sa neustále stupňujú útoky vo či SaS a jej predsedovi, R. Sulíkovi. Hlavným motívom je údajné zvrhnutie vlastnej vlády, ale pravda ostáva skrytá pod povrchom. Odpor voči bývalému koaličnému partnerovi môže byť motivovaný aj niečím úplne iným - závisťou.
Sulík je v zásade všetkým, čím stará garda nemôže byť. Úspešným podnikateľom a nezávislým politikom, ktorý si môže dovoliť nielen povedať názor, či niečo prisľúbiť, ale čo je podstatné - aj dodržať. Nie je prioritne závislý na priaznivcoch strany a ich finančnej pomoci, ako je tomu u ostatných strán. Čo je pre týchto ľudí ešte horšie, na rozdiel od nich, nie je závislý ani na zotrvaní v politike. Čo ho robí, ako správne podotkol P. Hrušovský, nevypočitateľným partnerom, nie však pre dôvody, ktoré uviedol bývalý predseda KDH. Navyš, stará garda mu dnes nevie odpustiť aj odôvodniteľný model prijímania nových členov do strany, čo populisticky a zámerne nazývajú diktátorskými metódami, ale v skutočnosti je to bežný postup každého manažéra, ktorý s niečím začína. Tieto postupy však ľudia ako P. Hrušovský či M. Dzurinda nechápu, navyše si ich nikdy nemohli dovoliť.
Každý schopný manažér vie, že pre naplnenie jeho cieľa je rozhodujúci začiatok, a obvykle nasledujúce obdobie, ktorého dĺžka sa pohybuje podľa náročnosti projektu. Niekde to môže byť päť rokov, v inom smere aj dvadsať. Rozhodujúci v otázke prežitia a úspešnosti projektu je výber ľudí, ktorí sa podieľajú na jeho realizácii. Úspešný manažér obvykle nemyslí len na čas, keď bude projekt riadiť, ale aj na to, aby pokračoval po jeho odchode. Politická strana je tiež projektom, ktorý si vyžaduje profesionálny prístup.
KDH vzniklo v čase, keď jediným cieľom politikov bola široká voličská základňa a nehľadelo sa na kvalitu. SDKÚ vznikla z projektu SDK ako následok intríg M. Dzurindu, ktorý si bol dobre vedomý, že v KDH by nikdy nehral na prvých husliach. Musel teda vyjednávať, sľubovať a rozbíjať. SaS a R. Sulík nemusia ísť ani jednou cestou. Majú svoju vlastnú filozofiu a môžu si dovoliť vsadiť na kvalitu, a to i na úkor kvantity. Vedia, že úspech projektu sa nehodnotí po prvom konkurze, ale dlhodobo. Preto nie sú KDH a SDKÚ-DS schopné vyhrať voľby, a prehrávajú aj s populistickými stranami. Vždy im patrí maximálne miesto korunných princov, dokonca KDH nemôže snívať ani o tom. Stavajú totiž na udržaní určitej garnitúry pri moci, a nie na konkrétnych, pre ľudí prínosných plánoch riadenia krajiny. Napokon, aj P. Hrušovský sa nedávno vyjadril, že v prípade úspechu vo voľbách sa chce podieľať na vláde, ktorá bude proeurópska a proslovenská ... atď. Je dôležité, aby ste si všimli poradie priorít - najprv proeurópska, a až neskôr proslovenská. I z uvedeného výroku je jasné, ako si strana udržiava voličskú základňu - poukazovaním na európske poklepanie po pleciach, ktoré však život na Slovensku nijakým spôsobom nezlepšuje.
Skúsme sa zamyslieť, aké následky by malo, keby sa KDH, SDKÚ, SaS nedostali do parlamentu. Pre predstaviteľov prvých dvoch strán by to bola tragédia. Ich šanca na uplatnenie v rámci Slovenska je prakticky nulová. Jedna časť obyvateľstva ich nenávidí, druhej síce neraz pomohli, ale má ich len za poskokov. Poskokov, ktorí sú potrební len dovtedy, kým sú pri moci. A SaS, či R. Sulík ? Žiadny problém, odniekiaľ vyšli, majú sa kam vrátiť.
Ak sa teda poriadne zamyslíme, R. Sulík sa zachoval pri hlasovaní o eurovale ako politik a manažér. Nemyslel na momentálny prínos, ale skôr do budúcnosti. Dnes ho môžu okydávať a označovať za partnera s nulovým koaličným potenciálom, ale v budúcnosti sa môže veľmi ľahko stať, že budú leštiť kľučky práve na jeho dverách. Dodržanie sľubu, ktorý dávali mimochodom aj KDH či SDKÚ, sa mu v budúcnosti môže vrátiť len v dobrom.
Žádné komentáře:
Okomentovat