Kto chce kam, pomôžme mu tam ... a netvárme sa, že sa nás to netýkaUdalosti posledných dní nám ukázali mnoho zaujímavého. Najmä v oblasti ochrany súkromia, ako aj postoja niektorých postáv a postavičiek k zákonu. Rovnako sme zistili, že barometer otvorenosti spoločnosti, teda novinári, si mimoriadne cenia svoje súkromie a rôzne iné práva, zaručené zákonmi tohoto štátu. Ba dokonca, vymáhajú si prostredníctvom manipulácie s verejnou mienkou aj práva, na ktoré nárok nemajú.
Možno prišiel čas, aby sme si aj my, obyčajní ľudia, začali uplatňovať svoje práva. A to aj tie, ktoré doteraz novinárska obec v honbe za rôznymi senzáciami a ziskom pokojne ignorovala. Aj to povestné právo na súkromie. Napríklad pri dopravnej nehode jednoducho odohnať "redaktora" s fotoaparátom či kamerou, ktorý zbiera podklady pre svoj odpadový plátok či spravodajstvo, prípadne ho žalovať v občiansko-právnom konaní, tak, ako sa to robí bežne vo svete. Alebo obrátiť ich zbraň proti nim samým - ak sa tak veľmi vyžívajú v cudzom súkromí, čo tak preprať na verejnosti to ich súkromie - skryté milenky-milencov, pochybných priateľov, či iné excesy ? Prípadne rôzne opilecké vystúpenia a podobne. Nechať ich ochutnať to, čo tak štedro doprajú iným.
Často sa označujú za siedmu veľmoc. Realita je však oveľa krutejšia - v skutočnosti sú nástrojom deformácie spoločnosti, a už dávno neplnia svoje pôvodné poslanie. Nezaujato a objektívne informovať o udalostiach. Ak píše neobjektívne blogger, poviete si, čo už - jeho názor. Ak to však robí niekto, kto je platený za objektívnosť a pravdivosť podávaných informácií, pričom mu to spoločnosť toleruje, niečo nie je v poriadku. Ešte horšie je, ak vám vedome podsúva klamlivé informácie, ktoré znižujú kvalitu vášho života, v snahe vás manipulovať v niekoho prospech, či proti niekomu.
Skúsme sa zamyslieť - potrebujeme tento druh "kultúry" a slobody slova ?
Žádné komentáře:
Okomentovat