Koľko času treba, aby človek došiel k pochopeniu, že jeho "partner" si ho neváži ? A koľko krutých skúseností ?
Neviem, koľko ich treba v iných krajinách, ale na Slovensku nestačia ani desaťročia na to, aby národ pochopil, kde sa dopúšťa chyby. Neustále opakuje tie isté omyly, a ak sa predsa len nájde niekto, kto sa vzoprie proti svojvôli mocných, obvykle sa namiesto pochopenia dočká nadávok a ponižovania. Prečo ? Prečo sa nedokážeme zamyslieť nad situáciou, reálne ju zhodnotiť a na základe výsledku si vytvoriť názor, ale namiesto toho okamžite vynášame rozsudky ? Trpíme vari nejakou zmutovanou formou sadomasochizmu ?
Možno by sme sa mohli začať učiť na príkladoch. Napríklad - obvyklým tvrdením zamestnávateľov je, že ak požadujete slušnú odmenu za odvedenú prácu, odpovedia slovami - je kríza, na vaše miesto čakajú stovky iných, čo by ste robili bez nás ... a podobne. Príklad lekárov však ukazuje, že v prípade spoločného postupu sa ocitne na kratšej strane lana - ignorant, teda zamestnávateľ, ktorý síce roky tvrdil - nebudete vy, bude niekto iný - ale nakoniec sa ukázalo, že ak nebudeme "my" - nemá riešenie a musí začať vydierať prekrúcaním zákonov.
Politik a zamestnávateľ majú spoločné jedno - ich moc sa odvíja od toho, kto im ju zveril. Sú situácie, kde nepomáha nič - ani peniaze. Čo môže spraviť majiteľ firmy, ktorá platí za dvanásťhodinové smeny 330 € v čistom, ak sa jedného dňa postavia všetci zamestnanci na odpor ? Nájde si iných ? Možno, ale určite to nebude trvať deň-dva, ani týždeň, ba dokonca ani mesiac. A kým ich nájde, môže byť jeho firma už dávno v krachu, jeho zisky na nule a jeho majetok ... vo vzduchu. Bude riskovať, alebo jednať ?
Politik je na tom podobne. Jeho moc je závislá na voličovi. Stačí zatiahnuť spoločne za jeden koniec, a váľa sa v prachu, aj so svojou aroganciou. Je zamestnancom voliča, žije z jeho daní a pokiaľ sa nezmôže na viac, ako sú klamstvá a zavádzanie, manipulovanie s ľuďmi či korupcia - treba ho vyhodiť. Veď to nie je také ťažké, vyjsť do ulice, obetovať niekoľko dní a zbaviť sa ho. Stačí len chcieť a pôjde to.
Spomeňme si napríklad na štrajk kamionistov. Hoci sa jeho zámery zďaleka nedarilo naplniť, chaos štátnej moci bol jasne viditeľný. Nevedeli, čo majú robiť. A len zúfalo siahali po rôznych represívnych opatreniach.
Zamyslime sa a pochopíme - oni potrebujú nás, nie my ich. Viete si predstaviť niekoho zo zbohatlíkov, alebo politikov, ako okopáva pole, a sadí zemiaky ? Alebo si ho viete predstaviť pri výrobnom páse, či za volantom autobusu, sanitky a podobne ? Keby toho boli schopní, nedržali by sa moci desiatky rokov, vo vedomí, že sú nenávidení celým národom. My máme moc nad nimi, nie oni nad nami. Stačí ju použiť a môže tu byť lepšie. Pre všetkých, hlavne pre naše deti.
Žádné komentáře:
Okomentovat