Je všeobecne známe, že banky žijú dnes oveľa viac z rôznych poplatkov, než svojej reálnej obchodnej činnosti na trhoch. Predstava o bankárovi, ktorý pozorne sleduje dianie okolo seba, inštinktívne vycíti dobrú investíciu a uspeje, je už dlhšiu dobu viac mýtom, než realitou. Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, aké korene môže mať súčasná finančná kríza.
Všeobecne je známe, že bankári len veľmi neradi riskujú. Napokon, nie sú tak vzdialené časy, keď ste si išli do banky požiadať o úver na obchodnú činnosť a preferovanou formou ručenia bol vklad na účte vo výške požadovaného úveru, či ručenie nehnuteľnosťou, ktorá musela mať obvykle hodnotu minimálne o 20% vyššiu, ako bola hodnota úveru. A tak prichádza otázka - ako je možné, že banka, ktorá nie je ochotná požičať bežnému klientovi 10 000 € bez primeraného ručenia, nakúpi štátne dlhopisy v miliardovej hodnote, hoci pozná zadĺženosť krajiny, ktorá ich vydala a vie, že nemajú reálne krytie ?
Zamyslime sa a zistíme, že odpoveď nie je ťažká. Finančný svet je prepojený s politickým. Sú to spojené nádoby - jedna strana potrebuje druhú, a keďže peniaze hýbu svetom, je pochopiteľné, že navrch majú finančníci a ich záujmy. Banky nechcú riskovať, ale chcú zisky. Najľahšou cestou k zisku sú cenné papiere, ktoré majú 100% krytie - teda krytie štátom. Bankári vedia, že nočnou morou politikov je strata, ktorá by významne postihla daňových poplatníkov, pretože by mala drvivý dopad aj na ich osudy. A čo je horšie, ako krach banky, strata vkladov tisícov klientov, následné nepokoje a iné komplikácie ? Všetci, čo si pamätáme 90. roky a krachy niektorých bánk na Slovensku, ako aj krachy nebankoviek, vieme veľmi dobre, ako sa to prejavilo na náladách obyvateľstva, a to patrí Slovák medzi mentality s potkaním syndrómom - prežije a prispôsobí sa všetkému. Skúsme si predstaviť následky podobného kolapsu v južanských krajinách, medzi obyvateľmi s horúcou hlavou ... tam by sa to len ťažko obišlo bez násilia.
A táto úvaha môže byť skutočným dôvodom, prečo finančníci ochotne investujú aj do bezcenných dlhopisov. Vedia, že riziko je minimálne, lebo politické elity urobia všetko, aby sa udržali pri moci a neriskovali väzenie, či niečo oveľa horšie. Je to investícia na istotu, kde zásadne vyhráva špekulant a všetci ostatní sú medzi porazenými. A čo je nahoršie, prípadné škody platia všetci, s výnimkou vinníkov - politikov a bankárov. Napokon, stačí si spomenúť na miliardy, ktoré musela naliať americká vláda do finančného sektoru, a kroky manažérov - napríklad AIG. Hoci sami boli vinníkmi strát, prvým krokom bolo delenie miliónových odmien z pomoci štátu. Odmeny za hazard a poškodzovanie záujmov klientov - existuje niečo zvrátenejšie ?
Pri pohľade na roztrasenú eurozónu a úniu môžeme pozorovať aj niečo iné. Nikto sa doteraz nezaujímal o určenie vinníkov za súčasný vývoj, prípadne ich potrestanie. Ale nikto ani nehľadá riešenie, ktoré by krízu ukončilo. Všetky kroky smerujú len k jednému - za každú cenu zachrániť finančný sektor pod zámienkou, že ak dôjde k reťazovým krachom, najviac na to doplatia klienti bánk. Je to naozaj pravda ? A o konečnom riešení sa prakticky nehovorí. Nie je to náhodou tak, že europrojekt bol potichu odpískaný, a pred jeho oficiálnym ukončením sa ešte likvidujú straty zo spoločného mešca, aby sa elity udržali za pomoci finančníkov pri moci ?
Žádné komentáře:
Okomentovat