Známy žije dlhodobo v Belgicku, pričom niekoľko mesiacov v roku strávi pracovnými pobytmi v USA. Spoločnosť, v ktorej pracuje, je dobre finančne situovaná a i napriek kríze sa jej darí. O jeho plate sa nebudeme zmieňovať, nie je podstatný.
Pred šiestimi rokmi sa spoločne s manželkou rozhodli, že okrem zaistenia prostriedkov na neskoršie štúdium detí, si aj preinvestujú nejaké peniaze kúpou nehnuteľností, aby mali zaistený bočný príjem pre prípad potreby. A tak si na základe ponuky realitnej spoločnosti vybrali dva objekty, pričom polovicu ich hodnoty kryli vlastnými prostriedkami a na zostatok si zobrali úver. Päť rokov sa darilo všetko tak, ako si naplánovali. Až po nečakaný zvrat.
Manželka utrpela ťažký úraz, a jeho dôsledkom bolo dočasné pripútanie na lôžko, čo znamenalo o.i. výpadok v príjmoch domácnosti. Navyše, lekár doporučil, aby sa o ňu staral radšej manžel, než prípadná opatrovateľka. Známemu neostalo nič iné, len jeho radu prijať, zmeniť dohodu so zamestnávateľom, čo znamenalo aj mierne zníženie jeho príjmu. A tak sa stali dve veci - príjmy domácnosti poklesli, avšak výdavky v dôsledku úrazu manželky stúpli. Bolo jasné, že nepotrvá dlho, a splácanie úveru bude skoro nemožné. Rozhodol sa teda, že navštívi svoju banku a skúsi sa dohodnúť na zmenách podmienok úveru. Veril, že ako dobrý klient, ktorý nikdy nemeškal so splátkami a nespôsoboval problémy, dokáže nájsť spôsob, ako problém vyriešiť.
Ako zistil, mýlil sa. V banke ho síce prijali, vypočuli si jeho návrh a aj zdôvodnenie, prečo by potreboval zmenu spôsobu splácania, vyjadrili poľutovanie nad tým, čo ho postihlo, ale všetky riešenia zamietli. Ponúkli vlastné, tie však boli nereálne. Nech navrhol akékoľvek riešenie, banka ho odmietla. Pričom mu bolo povedané aj to, že pri uzatváraní úveru a plánovaní investície je prejavom zodpovednosti, ak dlžník zváži aj možné komplikácie, ktoré by mohli znemožniť plnenie záväzku. Nikoho nezaujímalo, že z hodnoty úveru mal splatených vyše 70%. Vec sa nakoniec uzavrela šťastne, lebo hoci banka odmietla pomoc, nakoniec celý problém pomohol vyriešiť zamestnávateľ. Poskytol pôžičku, z ktorej známy vyplatil zostatok dlhu v banke, a dohodli sa na splatení v primeranej dobe, s možnosťou predĺženia splatnosti, ak by sa stav manželky skomplikoval.
Ako tento príbeh súvisí s eurovalom ? Nuž, banka, ktorá odmietla pomoc, je dcérskou spoločnosťou inej banky, ktorá je "úplnou náhodou" na zozname privilegovaných finančných ústavov, ktoré musia byť zachránené za každú cenu. A tak vzniká otázka, kde mali predstavitelia banky zodpovednosť, keď investovali peniaze klientov do nekrytých cenných papierov (a jednalo sa o miliardy), hoci na druhej strane im robilo problém prepracovať úverovú zmluvu v otázke pár tisíc eur ? Kde berú svoju drzosť, že od človeka, ktorému neboli ochotní pomôcť, pokojne požadujú príspevok (z daní) na záchranu vlastnej nezodpovednosti ?
Euroval v akejkoľvek forme je zakrývaním porušovaní zákona zo strany bankárov a politikov. A vo väčšine krajín by niečo podobné bolo kvalifikované ako zločin.
Žádné komentáře:
Okomentovat