Európa a jej "privilegované" spoločenstvo sa prepadajú do priepasti. Možno máme jednu z posledných šancí na zamyslenie, a nájdenie odpovedí na otázky, ktoré si nikdy a nikto nepoložil. Čo sme chceli v roku 1989 ? Samostatné rozhodovanie, alebo premaľovanie štítu a pokračovanie príbehu - O nás, bez nás ?
Pád socializmu v rokoch 1989 - 90
Ak by niekto z disidentov na námestiach prehlásil, že končí doba istých sociálnych záruk (bez ohľadu na táraniny pseudoekonómov), etapa budovania jedného nezmyslu sa nahradí iným nezmyslom, a bude riadená klamármi, sotva by niekto demonštroval. Napokon, aj V. Havel popieral vo svojich prejavoch, že chce zmenu na kapitalizmus.
Reálne sa však stalo niečo iné - komunisti zahodili knižky, zbavili sa zodpovednosti a stali sa z nich (za výdatnej pomoci skladateľov budovateľských básní) veľkopodnikatelia, ktorí vládnu spoločnosti naďalej, len sa nemusia o nikoho starať.
Porazený v novembri 1989 : národ Víťaz novembra 1989 : podvodníci, flákači, kariéristi a ? Komunisti (bývalí)
Pád federácie v roku 1992
Rozpad bývalej federácie chceli len politické špičky. Povedzme si otvorene, v prípade spoločného štátu by sa ľudia, ako V. Mečiar, M. Dzurinda, R. Fico, J. Slota či mnohí iní, nikdy nedostali na vrchol moci. To bol skutočný zámer boja o samostatnosť a kladenia nezmyselných požiadaviek pri vyjednávaní s českou stranou o budúcej podobe federácie, či rozpade. Je len paradoxom, že dnes sa najviac držia pri moci tí ľudia, čo boli aj proti samostatnosti.
Porazený v roku 1992 : národ Víťazi roku 1992 : zlodeji, špekulanti a politický odpad
Pád V. Mečiara v roku 1998
Ak by nebol Mečiar, nebol by ani Dzurinda. Jedinou úspešnou agendou modrého pravičiara a demagóga bola porážka "Otca národa", a práve zásluhou tohoto bodu dokázal stvoriť vládu. Nič viac - voľby nedokázal vyhrať nikdy, hoci sa často staval do pozície víťaza volieb. A dnes je rovnakou nočnou morou politickej scény, akou bol aj V. Mečiar - drží sa moci a postu šéfa strany i za cenu jej potopenia. Hoci často hovoril o špinavých paprčiach svojich predchodcov, dnes je na tom rovnako.
Porazený v roku 1998 : národ Víťazi roku 1998 : zlodeji, špekulanti a politický odpad
Pád M. Dzurindu v roku 2006 a nástup R. Fica
Bez Dzurindu by nebolo Fica, dá sa povedať. Vláda "lepšej modrej" tak sklamala voličov, že preleteli z jednej strany na druhú a pripustili dočasný návrat (i keď len v úlohe komorníka) V. Mečiara a J. Slotu. Výsledkom bola vládna fraška, kde zodpovednosť mali všetci okrem nominantov Smeru, za ktorých ručil premiér.
Porazený v roku 2006 : národ Víťazi roku 2006 : kryptokomunisti a politické mŕtvoly
Rok 2010 a vládu I. Radičovej nemá zmysel hodnotiť. Všetci vieme, kto mal v rukách skutočné kormidlo, a tomu zodpovedal aj vývoj. Pád vlády sa dal čakať z viacerých dôvodov, a jeho hlavnou príčinou nebola SaS, ako sa tvrdí, ale Radičovej strana, kde bolo evidentné, že premiérka nemá žiadne slovo, ani podporu.
Skúsme sa preto vážne zamyslieť - ako je možné, že hoci sme odmietli RVHP, Varšavskú zmluvu s dôvodom, že si chceme vládnuť sami, a neskôr sme z tých istých príčin pripustili aj rozpad federácie, dnes sa len ticho prizeráme, ako nás krok za krokom oberajú o samostatnosť v únii a eurozóne. Prečo ? Nebol nám potom bližší spoločný štát s Čechmi, ktorý mal aj väčšie slovo ?
Skúsme sa zamyslieť - hovorilo sa o slušnosti, zodpovednosti, slušnom živote a rovnakých šanciach pre všetkých, ako je teda možné, že to tak nie je ?
Skúsme sa zamyslieť - kto pre koho tu je ? Politik pre voliča, alebo volič pre politika ?
Skúsme sa zamyslieť - pre koho sa zlepšil život po roku 1989 ?
A potom konečne konajme ...
Žádné komentáře:
Okomentovat