Čím viac sa odkrýva poklop na skládke problémov únie a eurozóny, tým je jasnejšie, že namiesto elitného klubu sme vstúpili do jamy, plnej smradľavého odpadu. Latríny, len nás neupozornili, že budeme potrebovať gumáky a plynovú masku.
Skúsme si spomenúť na pád socializmu, ktorý bol sprevádzaný konštatovaním, že pád bol nevyhnutný. Po dvadsiatich rokoch sme však v identickej situácii - nepomohli pravidlá trhu, nepomáhajú "osobnosti" na čele ekonomík vyspelých krajín ... vlastne, naozaj sú to osobnosti, alebo ich ocenenia sú len nástrojom na upokojenie verejnej mienky ?
Dnes sa očakáva solidárna pomoc aj od krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, v mene záchrany celej únie. A tak prichádza otázka - majú vôbec tieto spolky budúcnosť ? Nie je náhodou požiadavka solidarity snahou o zakrytie nepríjemnej pravdy, že oba spolky sú vo vleku mocenských skupín, riadené bábkami v cudzom záujme ?
Neviem, ale mne pripomína dianie v eurozóne a únii snahu vraha, ktorý pred policajtom nasadzuje obeti kyslíkovú masku a tvári sa ako záchranca, hoci už dávno vie, že obeť je mŕtva. A rovnako vie aj to, že je tým, kto má jej smrť na svedomí.
Žádné komentáře:
Okomentovat