Postupne sa začínajú ozývať vo svete protesty proti rôznym krokom, ktoré obmedzujú slobodu komunikácie na internete. Len málokto si uvedomuje, že rôzne zmluvy (napr. ACTA) sú často len právnym ošetrením stavu, ktorý je v praxi už dávno.
Je nepochybné, že autori a ich diela si zaslúžia ochranu. Problémom však je, ako je táto ochrana v praxi realizovaná, či skôr zneužívaná. Stačí sa napríklad pozrieť na súdne spory spoločností Apple, alebo HP, či Samsungu v otázkach rôznych produktov. Výrobcovia sa snažia monopolizovať trh, na ktorom pôsobia, a to tým, že rôznymi spôsobmi bránia konkurencii, aby vytvorila produkt, ktorý má rovnaké vlastnosti i použitie, ale je lacnejší. Platí to tak v oblasti informačných technológií, ako aj v oblasti filmového priemyslu, hudby, či produkcii software a podobne. V nejednom prípade vzniká situácia, že lepší produkt je rôznymi spôsobmi obmedzovaný, aby sa predával iný produkt, síce nekvalitnejší, ale podporovaný silnou korporáciou v pozadí. A samozrejme aj drahší. A tak sa zamestnávajú celé oddelenia expertov a právnikov, ktoré majú za úlohu zničiť, alebo aspoň oslabiť konkurenciu. Skúmajú sa produkty, hľadajú zhodné znaky a podávajú žaloby. Už dávno však nie sú poškodzované autorské práva, ale v skutočnosti niekto úplne iný - konečný spotrebiteľ, teda zákazník. Vedome sa mu niečo vnucuje, pričom súdne spory bránia jeho právu slobodnej voľby.
Pozrime sa napríklad na trh s notebookmi, a hlavne netbookmi. Cielene sa zákazníkom vnucujú rôzne výrobky, ktoré majú jeden spoločný znak - operačný systém Windows, v rôznych verziách. Ak skúsite namietnuť, že nemáte záujem, lebo používate niečo iné, napríklad Linux, dostanete k dispozícii dve možnosti - zariadenie, ktoré je bez OS, ale drahšie, ako to, ktoré ho má, hoci je platený. Alebo výpredajový model, s rôznymi dosť neštandardnými parametrami, ktoré vás majú odradiť. Prípadne vám aj ponúknu model s požadovaným systémom, ale dodacou lehotou v týždňoch, ba dokonca aj mesiacoch, lebo ho údajne treba osobitne vyrobiť. Je to samozrejme drahšie, hoci systém je zdarma a ten preferovaný je platený. Klasická ukážka kartelovej dohody, ktorú však nemáte šancu dokázať. V žiadnom inom prípade neplatí tak dokonale povestné konštatovanie kriminalistov, ako v tomto - vrah nie je vrahom, pokiaľ ho neprichytia, ako drží rúčku noža, zapichnutého vo vašom chrbte. A hoci všetci pravdu vidia, aj ju poznajú, každý sa tvári, že je všetko v poriadku. Nie je a nikdy nebude.
Skúste si predstaviť, že by vás niekto zažaloval na súde za to, že ste verejne tvrdili - 1+1=2 .... Absurdné ? Ani nie, o tom sú vlastne súčasné snahy korporácií o pritvrdenie zákonov na ochranu autorských práv. Je totiž všeobecne známe, a neplatí to len v matematike, že k ideálnemu výsledku v určitých oblastiach vedie obvykle len jedna cesta, jedno riešenie. Čo požaduje napríklad užívateľ u počítačových programov ? Jednoduchú obsluhu, rýchlu prácu a primeraný výsledok. Môžete posadiť za klávesnicu stovku programátorov, každý použije vlastné myšlienky a nápady, ale konečné riešenie bude aj tak na 90% zhodné u všetkých. Prečo ? No, začína to napríklad ich vzdelaním, ktoré je vedené vo všeobecnom štandarde, a tak sa programátor, študujúci v USA, dostane k približne rovnakým poznatkom, ako ten, čo študuje v Austrálii, či Európe. Aký môže byť teda výsledok ?
Nie, nerobme si ilúzie. Nikto a nikdy nemal snahu o slobodu akejkoľvek informácie, vrátane internetu. V otázke zisku neexistuje demokracia, len diktát silnejšieho slabšiemu. Je to forma fašizmu, len to nikto tak nepomenuje. Stačí si spomenúť na zúfalé snahy "najväčších demokracií" o zakázanie rôznych programov na šifrovanie e-mailov, a naplnenie základného práva na súkromie - nedotknuteľnosti listovej zásielky, ktorá sa zmenila na elektronickú. Akákoľvek komunikácia na internete je už dávno monitorovaná, len sa všetci tvária a tvrdia, že to tak nie je. Mnohé vojenské systémy (napríklad dlhé roky popieraný Echelon) cielene monitorujú e-mailovú komunikáciu, a na základe používaných slov ju vyhodnocujú. Odpočúva sa aj mobilná komunikácia. Verejné priestory sa monitorujú kamerami, a len málokto vie, že nejedna kamera môže zachytávať aj hlasovú komunikáciu. Pokračujú prípravy na čipovanie dokladov rôzneho druhu, niekde to zašlo už tak ďaleko, že sa čipujú aj ŠPZ automobilov. Údajne proti zlodejom a v prospech majiteľov, ale položme si otázku - kto zabráni tomu, aby sa systém zneužil proti nim ? Nikto.
Svet je plný rečí o terorizme a strachu z neho. Skúsme si však položiť otázku, ktorú každý obchádza ako malomocného - kto vyzbrojil väčšinu šialencov ? Neslúžili často na naplnenie snáh veľmocí ? Tak, ako si svojho času vodil na povrázku Carlosa alias Šakala východný blok, či podporoval rôzne režimy na celom svete, rovnako to robili aj tzv. demokracie - S. Husajn dostal v roku 1987 technológie na výrobu chemických a biologikých zbraní od USA, rovnako aj bin Ládin a jeho prívrženci boli cvičení a vyzbrojovaní v táboroch CIA na území Pakistanu a Afganistanu a podobne.
Jednoducho, vždy, keď posielate e-mail, telefonujete manželke či priateľke, alebo niečo prejednávate s obchodným partnerom, majte na mysli - nie je isté, či niekto počúva/číta, ale určite na to má možnosti. A vo všetkom platí zásada - kto má možnosti, obvykle ich aj využije. Rovnako je to aj pri sťahovaní internetového obsahu - ak si sťahujete bezplatný program, môžete si byť istí, že niekomu to vadí - nepredá totiž vlastný produkt a nezarobí. Kašle na vaše právo slobodnej voľby - môže byť slobodná len vtedy, ak vaše peniaze končia v jeho vrecku. A o to ide pri súčasných snahách. Všetci sa slobodnej voľby boja - či je to už únia, USA, eurozóna, alebo predstavitelia vlastnej krajiny. Slobodná voľba ich pripravuje o moc a vplyv. Siaha na peniaze, o ktorých s obľubou hovoria, že im patria.
Demokracie je len prázdne slovo ... plán, ktorý je rovnako utopistický, ako komunistická spoločnosť. Vždy sa nájde niekto, kto chce mať viac, vždy sa nájde niekto, kto chce rozkazovať, vládnuť a - nepracovať. Všetko pre vlastné pohodlie.
Žádné komentáře:
Okomentovat