V poslednom čase sa stáva pravidlom, že obyvatelia hôr schádzajú do dolín, aby sa s nami navzájom zoznámili. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa nejednalo o medvede, ktoré sa s človekom nezvyknú kamarátiť, a môžu byť aj hrozbou.
Nepochybujem, že každé zviera, žijúce vo voľnej prírode si zaslúži primeranú ochranu a pozornosť. Všetko by malo mať svoje hranice, a teda aj ochrana či tolerancia. A nemali by sme sa prizerať stavu, keď sa začínajú obyvatelia našich lesov a hôr potulovať v obývaných oblastiach. Ochranári často obviňujú obyvateľov, že medvede prikrmujú, či im svojou nedbanlivosťou sprístupňujú odpadky, ktoré medveď dokáže zúžitkovať.
Avšak, tieto tvrdenia sú nielen nepravdivé, ale aj veľmi naivné. Dalo by sa povedať, že ten, kto podobne argumentuje, nie je ochranár, ale nebezpečný hlupák. Každý, priemerne vzdelaný človek totiž vie, že divé zviera sa obvykle ľuďom vyhýba, a rovnako sa vyhne aj ich blízkosti a možnému kontaktu. Ak medveď stráca plachosť, a začína sa potulovať medzi ľuďmi, dokonca schádza do miest či obcí, príčinou je nedostatok potravy a premnoženie druhu v danej oblasti. Výsledkom je, že začína migrovať aj do oblastí, kde predtým bežne nežil, a to práve pre nedostatok potravy a miesta pre pokojný život. A priamym, nebezpečným následkom je aj fakt, že pri ceste za potravou stráca zábrany a riadi sa jediným inštinktom - prežiť. Čo to môže znamenať pre človeka, je úplne jasné.
Môžeme si položiť aj iné otázky - napríklad, v koho záujme bránili ochranári obnove tatranských lesov po víchrici ? V koho záujme sa dnes toleruje postupné odumieranie ďalších častí lesa na následky činnosti rôznych škodcov ? V koho záujme niekto zastáva viac chránené zviera, než ľudský život ?
Skúsme si spomenúť na iné aktivity ochranárov, ktoré síce nesúvisia s návštevami divých obyvateľov našich hôr, ale majú niečo spoločné. Svojho času sa ochranári búrili proti dostavbe a prevádzke Mochoviec, za výdatnej pomoci nášho suseda - Rakúska. Po čase však vysvitli skutočné príčiny rakúskych protestov - krajina má prebytok energie, a zišiel by sa niekto, kto by ju nakupoval. Napokon, Rakúsko sa ani veľmi netajilo plánmi, že prebytočnú energiu umiestni v okolitých krajinách.
Ak sa teda zamyslíme nad súčasným dianím okolo medveďov, či ignorantským chovaním k zničeným lesom - a to nielen v Tatrách, začneme mať pocit, že je to v niekoho záujme. Povedzme si otvorene, tatranské pozemky sú drahé, nové stavby komplikované a nejeden obyvateľ si veľmi dobre uvedomuje, akú cenu má jeho byt či domček, alebo chata v Tatrách. A nie je žiadnym tajomstvom, že mnohým developerom sú obyvatelia Tatier tŕňom v oku, lebo často bránia ich aktivitám.
Čo sa však stane, ak sa začne v blízkosti obydlia pohybovať divé zviera ako medveď ? Obyvatelia začnú mať strach o seba, svoje deti a dlhodobo nebudú ochotní tolerovať tento stav. A pokiaľ nikto nezasiahne, situácia ich donúti odísť na iné, bezpečnejšie miesto.
A potom príde aj potreba predať pozemky, byty, domy, chaty či záhrady. Je jasné, že nikto sa nebude trhať o miesta, kde si nemôže byť istý vlastným bezpečím. Ceny klesnú, záujemcovia nebudú ... omyl, budú. Rôzni špekulanti, prepojení na politické špičky, ktorí pokojne skúpia aj zdanlivo nepredajné pozemky či objekty, lebo po nadobudnutí vlastníckeho listu sa zrazu na ochranu medveďa zabudne, a pod nejakou zámienkou sa povolí odstrel a znižovanie stavu. Možno pod tou istou, ktorá je dnes neprijateľná.
Nie, nemám nič proti ochranárom - ak im však viac záleží na medveďovi, než na človeku - mám návrh. Radi sa im poskladáme na prevoz ich miláčikov do ich domovov. Môžu pokojne spolunažívať, a ak by predsa len ich divoký miláčik niekoho z rodiny zožral, nech sa utešujú myšlienkou, že to padlo na dobrú vec. Možno by potom pochopili obavy iných.
Žádné komentáře:
Okomentovat