Slovenská pohostinnosť je minulosťou ...

"Sezóna bola veľmi zlá, dúfame, že budúci rok bude lepšia ..."

Tento výrok použil svojho času jeden zo sklamaných hoteliérov v Tatrách, keď zima nepriniesla sneh a turisti húfne rušili svoje objednávky. Ako ukázal čas, úbytok turistov v Tatrách a nielen tam, je následkom viacerých príčin, a zďaleka nehrá hlavnú úlohu počasie.

"Už nikdy sem neprídeme, nie je možné, aby nás neubytovali na jedenástich penziónoch za sebou, hoci nemajú obsadené ..."

A tento výrok som počul predvčerom do sklamaného mladého páru turistov, ktorí hľadali ubytovanie v oblasti Tatranskej Štrby, a hoci prechodili tri hodiny, neostalo im nič iné, len si kúpiť lístok do Spišskej Novej Vsi a skúsiť šťastie v Slovenskom raji.

"Prosím vás, koľko stojí hot-dog ? To nemyslíte vážne, naozaj 1,60€ ?"

Zadivená otázka turistu pri jednom maličkom bufete, keď videl, ako obsluha napcháva minipárok z konzervy do zvrašteného rožka a dáva ohriať v mikrovlnke.

"Ubytovanie pre jedného ? 35€ za noc v chatke. Viete, nás nezaujíma, či ste sám, chatka je pre štyri osoby. Vybavenie ? Postele, skrinky na veci ... nie sprchy sú spoločné, a kuchynku nemáme pre hostí ..."

Odpoveď vedúceho kempingu na otázku jedného návštevníka Tatranskej Štrby, koľko účtujú za ubytovanie jednej osoby na jednu noc. Mimochodom, kemping bol úplne prázdny, okrem pár popíjajúcich kamarátov vedúceho a personálu. Ktovie, prečo tam nikto nebol.

"Ste len dvaja ? Hm, viete, máme síce voľné miesta, ale pre dvoch ... ? Skúste niekde inde ..."

Neďaleký privát a odpoveď majiteľa, keď zistil, že neprišiel plný autobus turistov.

"Viete, my sme tie halušky naozaj varili len po vašej objednávke a skutočne sú čerstvé. Len sme ich trochu prihriali v mikrovlnke .... ????"

Slovenská reštaurácia v Liptovskom Mikuláši a odpoveď servírky, prečo halušky chutia ako piesok a sú suché ako steblo trávy na Sahare.

"Mama povedala, že čakáme večer hostí, ktorí zaplnia penzión a nemáme nič voľné."

Výkrik malého chlapca z dverí penziónu na Orave, na ktorom musel hosť zabúchať palicou na okno, lebo nevedel nájsť vstupné dvere ani zvonček.

Vyššie spomenuté výroky boli len ukážkou prístupu slovenských poskytovateľov služieb a ich predstavy o cestovnom ruchu. Úprimne povedané, nemôžeme sa vôbec diviť, že nás turisti obchádzajú a už dlhé roky volia radšej okolité krajiny. Je to následok neriadenej strely, keď podnikanie v cestovnom ruchu nie je vôbec kontrolované a v zásade môže poskytovať služby hocikto. A nikto si neuvedomuje, ako vyššie spomínaní ľudia poškodzujú povesť Slovenska.

Čo dodať ? Hanbím sa, že som Slovák ...