Rómsky cynizmus na spôsob Patkoló

 

Cynická rada šéfa ROI A. Patkolóa vo veci neprijateľného správania Rómov v Malackách najlepšie dokazuje, ako hlboko padla slovenská spoločnosť. Ako pán predseda konštatoval -

“… ak sa zmenia obete rómskeho šikanovania, zmenia sa aj vinníci …”

V zásade by teda majoritná spoločnosť mala prijať primerané riešenie v zmysle rady pána predsedu a odkázať Rómom či ich zástupcom -

“ … chcete peniaze ? zarobte si, my vám nedáme ani cent …”

Je totiž neuveriteľnou drzosťou, ak skupina ľudí, ktorá nie je schopná ani len života v čistom a kultúrnom prostredí, očakáva, že jej niekto bude prispievať na sociálne dávky. No, treba uznať, že v niečom povedal predstaviteľ rómskej organizácie pravdu, hoci nechtiac. Naozaj treba zmeniť prístup.

A tak by možno stálo za zváženie, keby sa vytvoril zákon, ktorý by umožňoval neprispôsobivým členom spoločnosti /všetkým/ v presne stanovených prípadoch nariadenie ochranného dohľadu, a určité obmedzenia, ktoré by viedli k zaradeniu do normálnej spoločnosti. Jedným z dôvodov by mohlo byť napríklad úmyselné znečisťovanie verejných priestranstiev, ktoré už dnes napĺňa v určitej miere aj podstatu trestného činu verejného ohrozenia.

Ďalej by pomohlo zvýšenie sociálnej dávky o 30%, kombinované s povinnosťou odpracovania štyroch hodín denne na verejnoprospešných prácach, napríklad opravách ciest, likvidácií odpadu a podobne. Práce, na ktorej výkon nemá štát dostatok prostriedkov je pomerne veľa. Ak už má niekto dostávať dávky, nech si ich aj odpracuje. Zároveň by túto povinnosť nesmel odmietnuť žiadny poberateľ dávok, ak je bez zamestnania dlhšie ako tri roky, a jeho vek nepresiahol 55 rokov.

Pre tých, čo by i naďalej ignorovali spoločenské normy a zamieňali si verejné priestranstvá so smetiskom, by bolo ideálne najtvrdšie riešenie – primerané obmedzenie slobody pohybu, napríklad za pomoci elektronického náramku. A rovnako aj obmedzenie pobytu na určitý región, čo v niektorých krajinách dosť úspešne realizujú.

Stav rôznych nelegálnych osád a správania ich obyvateľov už dávno prekročil únosné hranice. Mali by sme sa zamyslieť nad otázkou – budeme sa obzerať na pokrytecké reči o ľudských právach a to od ľudí, ktorí na druhej strane oceána pokojne tolerujú rezervácie pre pôvodné obyvateľstvo, alebo začneme riešiť problém ?