Pri pohľade na pokrytectvo členov KDH a ich vrcholových predstaviteľov sa mi obrazne otvára povestný nožík vo vrecku. Akosi si dodnes neviem zvyknúť, že strana, ktorá sa nehanbila zneužiť na svoje politické ciele kňazov počas svätých omší v prvej predvolebnej kampani po roku 1989, a jej predseda má skoro rok problém vysporiadať sa s bytom, ku ktorému prišiel dosť zvláštnym spôsobom, sa neustále stavajú do pozície morálnych vzorov.
Napokon, na Slovensku to nie je ničím ojedinelým, mohli by sme povedať. O odluke cirkvi od štátu sa už pomaly nehovorí, napokon, všetci si zvykli na peniaze od ľudí, ktorým nič neposkytujú, čo je slovenským štandardom aj v iných oblastiach - koncesionársky poplatok, mýto za rozbité cesty, odvody do ró... prepáčte sociálnych fondov, ktoré vám v prípade potreby bokujú, pokiaľ nerozpredáte majetok /hoci platenie neposudzovali podľa neho/, mobilné daňové úrady na cestách a podobne ...
Lezie mi na nervy aj pokrytecký zákon o zločinoch komunizmu a ich popieraní, lebo tam nikde nenájdete zločinnosť popierania trestnej činnosti novodobých demokratov, ktorým sa na prsty za dvadsať rokov nalepilo toľko, že aj sekundové lepidlo bledne závisťou pri pohľade na tú účinnosť. Ale, keďže na Slovensku platí zásada, že čím viac sa kradne, tým menej to zaujíma zákon, nemôžeme sa tomu diviť. Je totiž pekné poukazovať na Majského pohodlný život na slobode, a nečinnosť súdov, avšak krajšie by bolo, keby tento pán prestal mlčať a prezradil, koľkým politickým stranám počas svojej kariéry na vrchole - prispel. A svojho času, pokiaľ si dobre pamätám, sa niekde vyťahoval, že prispieva každej silnejšej strane. Možno je tu niekde koreň jeho dnešného pohodlia. Zavrieť mohli, jeho však pustiť nielen museli, ale nemôžu ... opäť zavrieť. Čo ak by čoskoro sedeli vedľa neho ?
Skúsme sa pozrieť na to, čo sa stalo po roku 1990, objektívnym pohľadom - štyrikrát sme boli zatiahnutí do vojny /2x Irak, Afganistan, bývalá Juhoslávia/, Varšavskú zmluvu nahradilo NATO, RVHP nahradila EÚ /a na rozdiel od nej Rusi neboli takí drzí, aby si verejne zakotvili do pravidiel nadradenosť rozhodnutí spolku nad zákonmi krajiny/, podpísali sme Vatikánske zmluvy /bezcenný a prežitý zdrap papiera s popieračmi zločinov kresťanskej cirkvi/ a podobne. Napokon, ani dnes nie je problém nájsť kňazov, ktorí pokojne povedia, že upaľovanie ľudí bolo dôležitou súčasťou ochrany pravej viery. A to dokonca aj na vysokých postoch.
Vlastne, dve desaťročia žijeme vo fraške, ktorá má pripomínať niečo lepšie, než bolo v minulosti. Vzorom je nám krajina, ktorej predstavitelia nepokladajú simulované topenie za zločin, ale bežnú praktiku pri výsluchu. Hoci, neprijateľnú. Zvláštne, ako pohodlne sa dá sedieť na dvoch stoličkách - B. Obama síce priznal, že praktiky výsluchu väzňov boli neprijateľné, ale potrestať ich iniciátorov nechcel. Prečo ? Možno preto, že udržanie na poste je dôležitejšie, než nejaká spravodlivosť a možno aj preto, že obeťami zločinov boli - potenciálni zločinci.
Neviem, dokedy sa ešte budeme tváriť, že je všetko oukej. Ale viem, že nič nie je v poriadku. Napadlo vás niekedy, prečo nikdy nepriznali Američania, že konanie výboru pre neamerickú činnosť v 50. rokoch minulého storočia bolo rovnakým zločinom, ako prenasledovanie v krajinách bývalého sovietskeho bloku ? Výroky jeho členov a spolupracovníkov pôsobili nielen komicky, ale často aj nahlúplo - skúsme niektoré pripomenúť.
Prosím vás, nebol členom komunistickej strany aj Christopher Marlowe ?
/menovaný žil v 16. storočí a bol významným dramatikom počas vlády Alžbety I.
Euripides hlásal triedny boj ...
/bol to starogrécky dramatik, žijúci skoro 500 rokov pred narodením Krista/
Len na okraj, obeťami vyššie spomínaného výboru boli aj ľudia ako Ch. Chaplin, či A. Einstein, alebo Bertolt Brecht. V zásade na začatie vyšetrovania stačilo, ak vás niekto udal, napríklad sused. Iste, o Brechtovi sa dalo povedať, že sympatizoval s myšlienkami marxizmu a veril im, sotva to však mohlo platiť o Chaplinovi, či Einsteinovi.
Posudzovanie toho, čo sa dialo v 50. rokoch môže dať objektívny obraz len vtedy, ak sa bude pozerať objektívne na dianie po celom svete. Jedna strana prenasledovala komunistov, druhá nekomunistov. Aký bol a je medzi tým rozdiel ? Alebo, aký je rozdiel medzi tým, že niekto vás pošle do Jáchymova, a iný vás vyhodí na dlažbu, lebo vytuneloval údajne neperspektívny podnik a vaša rodina sa ocitne v sociálnej núdzi ? Je rozdiel medzi praktikami komunistov a demokratov ? Asi len v metódach, ale nie v cieli - stále platí, kto nie je s nami, je proti nám. Stačí si všimnúť pravidelné čistky na rôznych štátnych úradoch, keď sa vymieňa osadenstvo a vôbec nezáleží na odborných schopnostiach.
Chceme štát, založený na skutočných hodnotách ? Potom musíme vyčistiť chliev na hradnom kopci, vyhádzať y neho všetkých klamárov a špekulantov, ktorí tam parazitujú desaťročia a pre tento národ neurobili nikdy a nič dobré, hoci žijú z jeho daní. Musíme začať rozhodovať sami o svojom osude, dokázať vyvodiť zodpovednosť voči politikom a vedieť aj trestať. Ak však bude i naďalej platiť - som politik, som niečo viac, nikdy to nebude mať reálny zmysel.
Dá sa veriť dobrým úmyslom napr. L. Žitňanskej, keď je členkou strany, ktorá dodnes nedokázala spoľahlivo vysvetliť svoje financovanie ? Len veľmi ťažko.
Politika je svinstvo ... a politici na ľudí kašlú, pokiaľ nemajú strach z trestu za zneužívanie postavenia. Stačí sa pozrieť na Slovensko.
Žádné komentáře:
Okomentovat