Nepotrestané zločiny - I.diel

Holokaust je najväčšou tragédiou moderných dejín, ktorá postihla jeden národ. Je to škvrna na európskom kabáte, ktorú už nikdy a nikto navymaže. Napriek tomu sú však udalosti, ktoré by mali nútiť k zamysleniu, a ak už ostali nepotrestané, mali by byť jednoznačne odsúdené. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo a zrejme ani nikdy nestane.

Pádom Berlína síce skončila vojna v Európe, a národy si mohli vydýchnuť. Začala však iná vojna, skrytá a zákerná. Súd s nacistickými zločincami v Norimberku mal vykonať spravodlivosť nad ľuďmi, ktorí sa dopustili vojnových zločinov a podarilo sa ich chytiť. Pre mnohých sa však súdom a vykonaním rozsudkov nič neskončilo. Skôr naopak - hnaní túžbou po pomste sa dopustili alebo chceli dopustiť činov, ktoré sa v mnohom vôbec nelíšili od zločinov, spáchaných predstaviteľmi nacistického Nemecka.


Abba Kovner bol významným izraelským básnikom, ktorý je dodnes oslavovaný ako hrdina odboja proti fašizmu, a bojovník za nezávislosť Izraela. Po skončení druhej svetovej vojny sa však neuspokojil s konaním proti zločincom nacistického Nemecka, a rozhodol sa v zmysle starozákonného hesla - oko za oko, zub za zub - pomstiť utrpenia židovského národa. Založil skupinu, ktorej cieľ bol jednoduchý - za šesť miliónov povraždených Židov zabiť rovnaké množstvo Nemcov. Plán bol jednoduchý - získať jed, otráviť zdroje vody v nemeckých mestách a tak sa pomstiť. Prvé sklamanie mu pripravil budúci prvý izraelský premiér, David ben Gurion, ktorý s jeho plánom nesúhlasil a odmietol ho podporiť. Napriek tomu sa svojho plánu nevzdal, a je iróniou osudu, že v jeho realizácii mu zabránilo zatknutie, ktorého príčiny sú dodnes záhadou.
Jeho skupina pokračovala v aktivitách, ktoré nakoniec skončili pokusom o otrávenie približne pätnásťtisíc nemeckých zajatcov za pomoci roztoku arzénu, ktorým potreli chleby v pekárňach, určené pre zajatcov. Keďže však zle odhadli koncentráciu roztoku, zajatci útok prežili, a jediným následkom boli žalúdočné problémy.


Za tento čin nebol nikdy a nikto súdený, ba dokonca nebola ani snaha o potrestanie vinníkov. Je paradoxné, že desiatky rokov po jeho spáchaní sa mnohí účastníci príbehu vyjadrili, že svoje konanie neľutujú, ba naopak, ľutujú len to, že sa nepodaril pôvodný plán, teda otrávenie šiestich miliónov Nemcov.